Volebné preferencie a prieskumy politických strán

Prieskumy volebných preferencií Foto: Pixabay

Pozrite si aktuálne prieskumy volebných preferencií politických strán na jednom mieste. Viete, ako vzniká objektívny volebný prieskum? A ako by dopadli parlamentné voľby, ak by šli voliči k urnám dnes? Zistite, koho by Slováci volili a ako funguje volebný systém na Slovensku.

Prieskum Focus - Prieskum AKO - Prieskum Polis - Prieskum Median
Výsledky volieb 2020 - Volebná kalkulačka

Volebné preferencie politických strán 2022

Politiku by sme mohli prirovnať k rozbúrenej rieke, v ktorej sa neustále niečo deje. A na Slovensku to občas platí dvojnásobne. Volebné preferencie politických strán sa preto neustále menia, a to nie len počas kalendárneho roka, ale niekedy aj v horizonte jediného mesiaca. Niektoré strany sa v týchto prieskumoch pohybujú v dynamických skokoch ako na horskej dráhe, čo do značnej miery ovplyvňuje aj aktuálne dianie v politike. Sú však aj také, ktoré si dlhodobo udržiavajú stabilné štruktúry a počty svojich voličov.

V tomto článku nájdete nie len najaktuálnejšie prieskumy verejnej mienky, ale aj odpovede na otázky ako vzniká objektívny prieskum, ako funguje volebný systém na Slovensku, čo sú to volebné obvody, či ako pomocou volebnej kalkulačky zistiť, koho mám voliť.

Prieskum verejnej mienky - aktuálne preferencie strán

Strácate sa už vo volebných preferenciách natoľko, že by sa vám zišla navigácia? Zosumarizovali sme pre vás najaktuálnejšie prieskumy od popredných slovenských špecialistov na prieskumy a analýzy verenej mienky. Na Slovensku najčastejšie vypracovávajú tieto prieskumy štyri agentúry: Focus, AKO, Polis a Median SK.

Prieskumy verejnej mienky o aktuálnych politických preferenciách vznikajú niekoľkokrát ročne. Agentúra Focus za rok 2021 vypracovala až osem takýchto prieskumov. V každom z nich preto nájdete aj údaj (v tabuľkách nižšie ho nájdete uvedený v stĺpci "Rozdiel"), o aké percento hlasov si politická strana pohoršila, či naopak polepšila oproti poslednému prieskumu danej agentúry.

O prieskum verejnej mienky môže požiadať aj politická strana samotná, či súkromná organizácia, najčastejšie si však tieto analýzy objednávajú oficiálne celoštátne, či verejnoprávne médiá.

Najnovší prieskum Focus - preferencie volebných strán

Podľa prieskumu agentúry Focus za obdobie jún 2022 by voľby vyhrala strana Hlas-SD s výsledkom 20,5 percenta. Oproti poslednému prieskumu si strana polepšila o 0,2 percenta hlasov. Hneď druhá by skončila strana SMER-SD s výsledkom 14,4 percenta hlasov. Víťaz posledných parlamentných volieb, strana OĽANO by skončila až šiesta s výsledkom 7,1 percenta.

Do parlamentu by sa tesne nedostala nová politická strana Aliancia-Szövetség, ktorá spája tri politické subjekty SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť. Za bránami parlamentu by ostala aj SNS, a rovnako aj dnešné koaličné strany Za ľudí, či opozičná ĽSNS.

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (Jún 2022)
Názov strany Výsledok Rozdiel
Hlas-SD 20,50 % + 0,2 %
SMER-SD 14,40 % - 0,5 %
SaS 9,60 % - 1,5 %
Progresívne Slovensko 9,10 % 0 %
Sme Rodina 7,60 % + 2 %
OĽANO 7,10 % - 1 %
Republika 6,80 % 0 %
KDH 6,70 % + 0,2 %
Aliancia 4,10 % + 0,4 %
SNS 4,00 % + 0,3 %
Kotlebovci - ĽSNS 3,30 % + 0,5 %
Za ľudí 2,10 % - 1 %

Menej ako 2 percenta hlasov získali strany Maďarské fórum (1,80 %), Dobrá voľba a Umiernení (1,20 %) a strana SPOLU (1,00 %).

Agentúra AKO - volebné prieskumy

Podľa prieskumu agentúry AKO by v auguste 2022 vyhrala voľby strana Hlas-SD s výsledkom 19,2 percenta hlasov. Nasledovali by ju strany SMER-SD s 14,9 percenta a SaS s 13,1 percenta hlasov. Do parlamentu by sa celkovo dostalo až 8 politických strán. Zo strán dnešnej koalície by vo voľbách uspela aj strana Sme Rodina s výsledkom 6,6 percenta hlasov a rovnako aj líder posledných volieb OĽANO s výsledkom 8,4 percenta.

Strana Za ľudí by sa do parlamentu s výsledkom 2,1 percenta nedostala. S rovnakým výsledkom by neuspela ani strana Kotlebovci - ĽSNS. Tesne pred bránami parlamentu zostáva aj strana Andreja Danka SNS a nová politická strana Aliancia-Szövetség.

Volebné preferencie podľa agentúry AKO (August 2022)
Názov strany Výsledok Rozdiel
Hlas-SD 19,20 % - 0,8 %
SMER-SD 14,90 % + 0,3 %
SaS 13,10 % - 1,6 %
Progresívne Slovensko 9,90 % + 0,1 %
OĽANO 8,40 % - 0,8 %
KDH
6,90 % - 0,3 %
Sme Rodina
6,60 % + 0,6 %
Republika 5,30 % - 0,1 %
SNS
4,10 % 0 %
Aliancia 2,50 % + 1,4 %
Za ľudí
2,10 % - 0,1 %
Kotlebovci - ĽSNS 2,10 % + 0,6 %

Strana Maďarské fórum by podľa agentúry AKO získala 2,1 percenta hlasov, podobne ako Za ľudí, či ĽSNS. Dobrá voľba a Umiernení by skončili s výsledkom 1,2 percenta a strana Spolu by sa od posledných volieb prepadla na hranicu 0,3 percenta hlasov.

Prieskum Polis - najnovší prieskum preferencií 2022

Podľa najnovšieho prieskumu volebných preferencií od agentúry Polis (za obdobie September 2022) by voľby vyhrala strana SMER-SD s výsledkom 19,1 percenta hlasov. Ako druhá by uspela strana Hlas-SD s výsledkom rovných 17 percent a na treťom mieste by skončila strana SaS s výsledkom 15,6 percenta. Líder dnešnej koalície a víťaz posledných parlamentných volieb OĽANO by skončil až na siedmom mieste s výsledkom 6,1 percenta hlasov.

Do parlamentu by celkovo zasadlo osem politických strán vrátane PS a Republika, ktoré majú zhodne 7,1 percenta, Sme Rodina s výsledkom 6,9 percenta a tesne by prešla aj strana KDH s výsledkom 5,1 percenta.

Do parlamentu by sa naopak tesne nedostala strana Aliancia (4,5 %), ktorá si od posledného prieskumu z apríla 2022 pohoršila o 1,9 percenta. Neuspeli by tiež ani SNS, či ĽSNS. Strana Za ľudí sa do prieskumu nedostala kvôli nízkemu počtu hlasov.

Volebné preferencie podľa agentúry Polis (September 2022)
Názov strany Výsledok Rozdiel
SMER-SD 19,10 % + 2,4 %
Hlas-SD 17,00 % - 2 %
SaS 15,60 % + 5,4 %
Progresívne Slovensko 7,10 % + 0,9 %
Republika 7,10 % + 2,2 %
Sme Rodina 6,90 % - 1,3 %
OĽANO 6,10 % 0 %
KDH 5,10 % - 1,4 %
Aliancia 4,50 % - 1,9 %
SNS 3,40 % + 1,3 %
Kotlebovci - ĽSNS 3,40 % - 0,6 %

Nad 2 percenta hlasov získali aj strany Život-Národná strana (2,3 %) a Dobrá voľba (2,2 %). Strana Spolu-občianska demokracia získala v prieskume 0,2 percenta hlasov.

Volebný prieskum Median SK

Posledný prieskum volebných preferencií od agentúry Median SK vznikol v marci 2021. Podľa tohto prieskumu by voľby vyhral Hlas-SD s výsledkom 21,4 percenta hlasov, pričom na druhom mieste by skončila strana OĽaNO-Nova s výsledkom 11,3 percenta. Celkovo by sa vtedy do parlamentu dostalo šesť politických strán, vrátane SaS (10,3 %), Progresívne Slovensko (9,30 %), SMER-SD (8,60 %) a Sme Rodina (5,00 %).

Za bránami parlamentu by ostala strana dnešnej koalície Za ľudí s výsledkom 4,7 percenta a do parlamentu by sa nedostali ani KDH, či ĽSNS.

Volebné preferencie podľa agentúry Median SK (Marec 2021)
Názov strany Výsledok Rozdiel
Hlas-SD 21,40 % + 2,5 %
OĽaNO-Nova 11,30 % - 5,7 %
SaS 10,30 % - 1,6 %
PS 9,30 % + 2,7 %
SMER-SD 8,60 % - 0,5 %
Sme Rodina 5,00 % - 3,7 %
Za ľudí
4,70 % + 1,3 %
KDH 4,30 % + 0,1 %
Kotlebovci - ĽSNS 4,00 % - 4,8 %
SMK-MKP 3,70 % 0 %
Hnutie Republika 3,70 % 0 %
SNS 2,10 % - 0,4 %
Vlasť 2,10 % - 0,4 %
SPOLU 1,50 % + 0,2 %

Výsledky parlamentných volieb 2020

V roku 2020 by si na jednoznačné víťazstvo OĽANO stavil asi len málokto. Nemusíme o tom dokonca ani len žartovať, keďže vďaka viacerým stávkovým kanceláriám skutočne môžete stávkovať na výsledky parlamentných volieb. Aj tento volebný výsledok potvrdzuje známy výrok, ktorý politici často používajú: "Bič plieska až na konci", a zároveň poukazuje na to, že skutočný výsledok volieb sa od volebných prieskumov môže značne odlišovať.

Voľby vyhrala strana OĽANO na čele s Igorom Matovičom, ktorý zároveň aj zostavil vládnu koalíciu so stranami Sme Rodina, SaS a Za ľudí. Voľby prebehli 29. februára 2020 a zúčastnilo sa 2 916 840 voličov, čo je 65,8 percenta z celkového počtu.

Výsledký parlametných volieb v roku 2020
Názov strany Výsledok Počet voličov Počet poslancov
v parlamente
OĽANO 25,02 % 721 166 53
SMER-SD 18,29 % 527 172 38
Sme Rodina 8,24 % 237 531 17
ĽSNS 7,97 % 229 660 17
PS SPOLU* 6,96 % 200 780 0
SaS
6,22 % 179 246 13
Za ľudí
5,77 % 166 325 12

*Progresívne Slovensko a Spolu sa do parlamentu nedostali, keďže ako koalícia potrebovali minimálne 7 % hlasov.

Objektívny volebný prieskum - ako sa robia prieskumy volebných preferencií

Prieskumy verenej mienky, ktoré vypracovávajú špecializované agentúry sa zväčša robia na vzorke 1 000 respondentov, niekedy ich však môže byť viac. Vlastnosti vybraných respondentov ako ich vek, bydlisko, vzdelanie a podobne, by mali odpovedať aktuálnemu rozloženiu všetkých voličov Slovenskej republiky. Štatisti, ktorí spracovávajú a vyhodnocujú získané údaje považujú práve takúto vzorku za dostatočne reprezentatívnu na to, aby dokázala reflektovať momentálny stav v spoločnosti.

V období parlamentných volieb sa stretávame aj s tým, že rôzni politici občas hovoria pri prieskumoch o takzvanej štatistickej chybe. Tá vzniká práve na základe toho, že prieskum je tvorený hlasmi niekoľkých respondentov a nie všetkých voličov. Rozsah tejto štatistickej chyby udáva, v akom intervale spoľahlivosti sa s 95% pravdepodobnosťou pohybuje hodnota volebných preferencií v prípade, že by sa prieskum realizoval na všetkých voličoch, a nie len na vybranej vzorke. Zjednodušene povedané, takáto chyba môže vo výsledku znamenať nepresnosť aj 1,5 percenta hlasov, čo pre niektoré strany znamená rozdiel toho, či sa ocitnú po voľbách v parlamente.

Agentúra Focus využíva na prieskum osobné dopytovanie sa respondentov a predkladá im zoznam strán. Agentúry AKO a Polis využívajú telefonické dopytovanie, teda respondenta vyzvú na spontánnu odpoveď, alebo mu prečítajú zoznam strán. Median robí svoje prieskumy kombinovanou formou, teda niektorých respondentov oslovuje telefonicky, s inými realizuje rozhovor osobne.

Existujú samozrejme aj kritici volebných prieskumov, ktorí tvrdia, že slúžia viac na ovplyvňovanie verejnej mienky, ako na reálne reflektovanie stavu v spoločnosti. Rozdiel medzi prieskumom a reálnym výsledkom volieb sa v prípade niektorých politických subjektov môže významne odlišovať. Na dôveryhodnosti prieskumov však pridáva aj fakt, že aj keď sa realizujú niekoľkými na sebe nezávislými agentúrami, ich výsledky sú v porovnaní veľmi podobné.

Zaujíma vás politika vo svete? Pozrite si preferencie strán v Českej republike

Volebná kalkulačka - koho voliť

Pri rozhodnutí koho voliť, by ste sa rozhodne nemali nechať ovplyvňovať prieskumami verejnej mienky, ale svoj hlas udeliť tej politickej strane, s ktorou sa najviac stotožňuje a ktorá vás najlepšie reprezentuje. Ak sa neviete pre konkrétnu stranu rozhodnúť, alebo nechcete tráviť dlhé hodiny študovaním volebných programov, môžete si pomôcť aj volebnou kalkulačkou.

Ide o dotazník, v ktorom odpovedáte na otázky týkajúce sa nášho štátu, zákonov, sociálnych problémov, či vášho hodnotového rebríčka. Tvorcovia týchto volebných kalkulačiek následne porovnajú vaše odpovede s volebnými programami jednotlivých strán a vyhodnotia, s ktorými stranami nachádzate najväčšiu zhodu, a naopak, ktoré strany by vaše názory pravdepodobne nedokázali v parlamente reprezentovať.

Volebný systém - ako fungujú parlamentné voľby

Politická strana potrebuje pre úspech v parlamentných voľbách minimálne 5 percent hlasov svojich voličov, aby sa dostala do parlamentu. To samozrejme platí v prípade, ak nekandiduje ako koalícia. V prípade, ak sa spojí viacero politických strán do jednej, neznamená to, že automaticky musí vo voľbách nastúpiť ako koaličná strana. Príkladom je hnutie OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, ktoré kandidovalo do volieb ako jedna politická strana.

Ak sa politické strany rozhodnú ísť do volieb ako koalícia, na vstup do parlamentu potrebujú minimálne 7 percent. To sa stalo kameňom úrazu aj pre PS Spolu, ktorá v posledných voľbách kandidovala do parlamentu ako jediná koalícia. Aj keď vo voľbách získali tesných 6,96 percenta, na vstup do parlamentu to nestačilo.

V Slovenskom parlamente sedí 150 poslancov. Kreslá sú medzi politické strany prerozdelené na základe percentuálneho volebného úspechu. K zostaveniu väčšinovej vlády teda prípadná koalícia potrebuje aspoň 73 kresiel. Takzvaná ústavná väčšina, ktorá môže meniť aj ústavu SR, vyžaduje 90 poslancov.

Po voľbách môže nastať aj situácia, kedy víťaz parlamentných volieb nezostaví vládu, ak nemá dostatočný koaličný potenciál a teda nedokáže dať dokopy strany s dostatočným počtom poslancov. Takáto situácia u nás nastala aj v roku 2010, keď voľby vyhral SMER-SD, ale vládu zostavovala SDKÚ a premiérkou sa stala Iveta Radičová.

Volebný program politickej strany

Každý politický subjekt, či už politická strana, prezident, primátor, alebo starosta, predstavuje pred voľbami svoj volebný program, ktorý sa v prípade úspechu vo voľbách zaväzuje plniť. Volebné programy by mali obsahovať komplexné riešenia pre Slovenskú republiky, či už v oblasti podnikateľského prostredia, zdravotníctva, školstva, životného prostredia, sociálnych problémov, či ďalších oblastí.

Ak sa v niektorých odborných problematikách strácate, môžete pre overenie kvality volebného programu využiť stanoviská rôznych slovenských inštitúcií, ktoré hodnotia volebné programy. Takou je napríklad aj Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS), ktorý napríklad aj pred poslednými parlamentnými voľbami priniesol hodnotenie volebných program z pohľadu zlepšenia kvality podnikateľského prostredia.

K volebným programom sa však zvyknú vyjadrovať aj mnohé ďalšie nezávislé inštitúcie, ako aj odborníci na špecifické oblasti.

Volebný obvod a voľby na Slovensku

Okrem parlamentných, či prezidentských volieb, máme na Slovensku aj voľby do Európskeho parlamentu, komunálne voľby, či voľby do VÚC (Vyšších územných celkov).

V komunálnych voľbách si volíme starostov a primátorov obcí a miest, rovnako aj poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev.

Vo voľbách do VÚC si volíme predsedov, ako aj poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov.

Volebný obvod ohraničuje územie, v ktorom je v rámci volieb možné získať stanovený počet mandátov. Napríklad Bratislava je rozdelená do 17 volebných obvodov podľa jej mestských častí, v ktorých každý z týchto obvodov má stanovený počet poslancov vo svojom mestskom zastupiteľstve. Podobne sú rozdelené aj všetky kraje, najčastejšie podľa okresov, pričom každý z nich má vlastné sídlo volebného obvodu a rovnako aj určený počet poslancov vo svojom zastupiteľstve.

FAQ - Najčastejšie otázky o prieskumoch verejnej mienky a volebných preferenciách

Prieskumy verejnej mienky by mali v ideálnom prípade odzrkadľovať aktuálne dianie, názory, sociálne, či politické cítenie v našej spoločnosti. Treba k nim však vždy pristupovať ako k informatívneho štatistickému údaju a určite by nemali ovplyvňovať váš názor na to, ktorú stranu sa rozhodnete voliť, či ktorej strane prejavovať vašu dôveru.

1️⃣ Čo je to volebné moratórium?

Moratórium na prieskumy pred voľbami je momentálne stanovené na 48 hodín pred konaním volieb. Počas volebného moratória je zakázane zverejňovať prieskumy, či viesť politickú kampaň.

2️⃣ Odkiaľ získavajú Markíza, či Topky prieskumy preferencií strán?

Prieskum verejnej mienky si môže od špecializovanej analytickej agentúry objednať aj súkromné, verejné, celoštátne, či verejnoprávne médium. Tieto prieskumy si rôzne televízie nechávajú vypracovať aj za účelom politických diskusií. Pre televíziu Markíza tento prieskum najčastejšie vypracováva agentúra Focus. Prieskumy verejnej mienky na Slovensku najčastejšie sprostredkovávajú aj agentúry AKO, Polis, či Median SK.

3️⃣ Kde si pozriem najaktuálnejšie preferencie politických strán?

Prieskumy politických strán vznikajú niekoľkokrát do roka od rôznych špecializovaných agentúr. Všetky najaktuálnejšie preferencie politických strán nájdete na jednom mieste na tomto odkaze.

4️⃣ Koľko poslancov je vo vláde v slovenskom parlamente?

V našom parlamente sedí vždy 150 poslancov. Kreslá si rozdelia všetky strany, ktoré sa po voľbách dostanú do parlamentu, podľa percentuálneho výsledku volieb. Rozloženie vlády po voľbách 2020 si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Komentáre

Pridať komentár


Diskusné príspevky vyjadrujú názor ich pisateľov a prevádzkovateľ tohto portálu za ne nenesie zodpovednosť



SÚVISIACE ČLÁNKY

Súťaž rádia Expres

Súťaže o peniaze - Rádio Expres a internetové súťaže

Vyhrajte 5 000 € za 1 SMS. Zapojte sa do súťaže rádia Expres a vyslovte správne heslo dňa! Aké sú najlepšie internetové súťaže o peniaze...

Dialničná známka

Rakúska diaľničná známka - cena a platnosť

Chystáte sa autom do rakúskych Álp, alebo do Viedne? Počuli ste už o úsekovom mýte? Prečítajte si, ako je to s diaľničnými poplatkami.

Orient Express vlak

Vlak Orient Express – trasa a koľko stojí

Orient Express (tiež Orient-Express) je celosvetovo známy luxusný vlak, ktorý od 19.storočia spájal západnú Európu a Balkán, jeho...