Pozrite si aktuálne prieskumy volebných preferencií politických strán na jednom mieste. Viete, ako vzniká objektívny volebný prieskum? A ako by dopadli parlamentné voľby, ak by šli voliči k urnám už dnes? Zistite, koho by Slováci volili a ako funguje volebný systém na Slovensku.
Focus – AKO – Polis – Median
Výsledky volieb 2020 – Volebná kalkulačka
Volebné preferencie politických strán - máj 2023
Politiku by sme mohli prirovnať k rozbúrenej rieke, v ktorej sa neustále niečo deje. A na Slovensku to občas platí dvojnásobne. Volebné preferencie politických strán sa preto neustále menia, a to nielen počas kalendárneho roka, ale niekedy aj v horizonte jediného mesiaca.
Niektoré strany sa v týchto prieskumoch pohybujú v dynamických skokoch ako na horskej dráhe, čo do značnej miery ovplyvňuje aj aktuálne dianie v politike. Sú však aj také, ktoré si dlhodobo udržiavajú stabilné štruktúry a počty svojich voličov.
V tomto článku nájdete nielen najaktuálnejšie prieskumy verejnej mienky, ale aj odpovede na otázky ako vzniká objektívny prieskum, ako funguje volebný systém na Slovensku, čo sú to volebné obvody či ako pomocou volebnej kalkulačky zistiť, koho máte voliť.
Ako tipovať parlamentné voľby? Prečítajte si tu
Prieskum verejnej mienky - aktuálne preferencie strán (Smer, Hlas, OĽaNO)
Strácate sa už vo volebných preferenciách natoľko, že by sa vám zišla navigácia? Zosumarizovali sme pre vás najaktuálnejšie prieskumy od popredných slovenských špecialistov na prieskumy a analýzy verenej mienky. Na Slovensku najčastejšie vypracovávajú tieto prieskumy štyri agentúry: Focus, AKO, Polis a Median SK.
Prieskumy verejnej mienky o aktuálnych politických preferenciách vznikajú niekoľkokrát ročne. Napríklad agentúra Focus vypracovala za rok 2021 až osem takýchto prieskumov. O prieskum verejnej mienky môže požiadať samotná politická strana samotná i súkromná organizácia, najčastejšie si však tieto analýzy objednávajú oficiálne celoštátne alebo verejnoprávne médiá.
Rok 2023 bude v rámci slovenskej politiky v znamení predčasných parlamentných volieb. Preto budeme pozorne sledovať prieskumy renomovaných výskumných agentúr, ktoré sa touto témou budú zaoberať.
Najnovší prieskum Focus - preferencie volebných strán (parlamentné voľby)
V prieskume Focusu pre televíziu Markíza bola prvýkrát aj "vynovená" strana Demokratí, ktorú rozšírili bývalí členovia OĽANO ako premiér Eduard Heger, či minister obrany Jaroslav Naď. Prieskum sa realizoval v dňoch 14. až 22. marca na vzorke 1 018 respondentov (zdroj: Pravda.sk).
| Volebné preferencie podľa agentúry Focus | |||
| Názov strany | Marec 2023 | Február 2023 | December 2022 |
| SMER-SD | 17,6 % | 20,8 % | 19,0 % |
| Hlas-SD | 17,1 % | 14,6 % | 16,6 % |
| Progresívne Slovensko | 12,1 % | 11,0 % | 12,8 % |
| Republika | 9,6 % | 8,5 % | 6,9 % |
| Sme Rodina | 7,7 % | 7,7 % | 8,2 % |
| KDH | 5,8 % | 6,9 % | 5,9 % |
| SaS | 5,1 % | 5,6 % | 5,3 % |
| Demokrati | 5,0 % | - | - |
| Aliancia | 4,7 % | 4,4 % | 4,5 % |
| OĽANO | 4,3 % | 6,4 % | 7,4 % |
| SNS | 3,4 % | 3,6 % | 3,4 % |
| Kotlebovci - ĽSNS | 2,7 % | 2,9 % | 3,1 % |
| Maďarské fórum | 1,5 % | - | - |
| Dobrá voľba a Umiernení | 1,4 % | - | - |
| Za ľudí | 1,2 % | menej ako 2 % | 2,2 % |
| Modrá koalícia | - | 2 % | - |
Agentúra AKO - volebné prieskumy (parlamentné voľby 2023)
Podľa posledného prieskumu agentúry AKO z mája 2023 ostáva tesne pred bránami parlamentu strana Andreja Danka SNS, rovnako ako parlamentné strany Za ľudí a Kotlebovci-ĽSNS, ale aj strana Demokrati, do ktorej prestúpilo viacero vládnych poslancov, vrátane premiéra Eduarda Hegera.
Voľby by vyhrala strana SMER-SD s Robertom Ficom. Spolu so stranou Petra Pellegrinoho by mali 34,5 %.
| Volebné preferencie podľa agentúry AKO 2023 | |||||
| Názov strany | Máj | Apríl | Marec | Február | Január |
| SMER-SD | 18,0 % | 17,9 % | 17,6 % | 16,3 % | 15,9 % |
| Hlas-SD | 16,5 % | 16,3 % | 16,1 % | 18,9 % | 17,6 % |
| Progresívne Slovensko | 14,3 % | 14,1 % | 15,1 % | 13,7 % | 13,2 % |
| SaS | 8,3 % | 8,3 % | 8,1 % | 7,9 % | 9,1 % |
| OĽANO | 7,4 % | 5,8 % | 5,0 % | 7,3 % | 8,7 % |
| Republika | 6,9 % | 6,6 % | 6,8 % | 6,6 % | 7,3 % |
| KDH | 6,6 % | 6,4 % | 6,7 % | 6,9 % | 6,2 % |
| Sme Rodina | 5,6 % | 7,1 % | 6,8 % | 7,1 % | 6,8 % |
| SNS | 4,4 % | 4,3 % | 4,2 % | 4,0 % | 4,1 % |
| Demokrati | 3,4 % | 4,1 % | 4,9 % | - | - |
| Maďarské fórum | 3,1 % | 2,1 % | 2,2 % | 2,8 % | 1,9 % |
| Za ľudí | 1,9 % | 1,8 % | 1,6 % | 2,3 % | 2,9 % |
| Aliancia | 1,1 % | 2,1 % | 1,9 % | 2,1 % | 2,1 % |
| Modrí - Európske Slovensko | 1,1 % | - | - | - | - |
| Kotlebovci - ĽSNS | 0,7 % | 1,4 % | 1,2 % | 1,5 % | 1,9 % |
Prieskum Polis - najnovší prieskum preferencií (voľby NRSR)
Posledný prieskum agentúry Polis sa konal na prelome januára a februára 2023 pre SITA. Výsledky si môžete pozrieť v tabuľke nižšie.
| Volebné preferencie podľa agentúry Polis | |
| Názov strany | Január/február 2023 |
| SMER-SD | 21,0 % |
| Hlas-SD | 19,4 % |
| Progresívne Slovensko | 9,5 % |
| OĽANO | 7,2 % |
| Republika | 7,1 % |
| Sme Rodina | 6,5 % |
| SaS | 5,7 % |
| KDH | 5,2 % |
| Aliancia | 4,7 % |
| SNS | 3,8 % |
| ĽSNS | 2,3 % |
| Dobrá voľba a Umiernení | 3,5 % |
| Za ľudí | menej ako 2 % |
Volebný prieskum Median SK - máj 2023
Voľby by podľa Medianu vyhral v máji 2023 Robert Fico so stranou SMER-SD. S tesným rozdielom sa za ním umiestňuje Pellegriniho Hlas-SD, nasleduje strana PS a Sme Rodina.
Do parlamentu by sa nedostala strana Demokrati, Za ľudí, ani ĽSNS.
| Volebné preferencie podľa agentúry Median SK | |||||
| Názov strany | Máj 2023 | Apríl 2023 | Marec 2023 | Február 2023 | November 2022 |
| SMER-SD | 16,2 % | 16,2 % | 19,5 % | 17,9 % | 14,2 % |
| Hlas-SD | 13,9 % | 15,8 % | 14,5 % | 15,6 % | 18,6 % |
| Progresívne Slovensko | 11,6 % | 9,7 % | 11,4 % | 9,6 % | 9,8 % |
| Sme Rodina | 9,2 % | 9,5 % | 7,4 % | 10,9 % | 5,8 % |
| SaS | 8,2 % | 7,9 % | 9,2 % | 7,8 % | 6,5 % |
| OĽaNO | 7,9 % | 7,5 % | 8,5 % | 8,7 % | 3,9 % |
| Republika | 7,0 % | 5,8 % | 6,1 % | 4,5 % | 11,8 % |
| KDH | 6,8 % | 7,4 % | 6,3 % | 6,4 % | 5,8 % |
| Demokrati | 4,0 % | 3,3 % | - | - | - |
| SNS | 3,5 % | 1,9 % | 4,2 % | 2,6 % | 2,1 % |
| Kotlebovci - ĽSNS | 2,5 % | 3,9 % | 3,1 % | 2,4 % | 3,9 % |
| Aliancia | 2,5 % | 3,4 % | 2,6 % | 4,0 % | - |
| Za ľudí | 1,8 % | 3 % | 2,2 % | 2,6 % | 2,4 % |
| Dobrá voľba | - | 1,6 % | - | 1,8 % | 1,5 % |
| SPOLU/Modrá koalícia | - | - | - | 1,8 % | - |
Objektívny volebný prieskum - ako sa robia prieskumy volebných preferencií
Prieskumy verenej mienky, ktoré vypracovávajú špecializované agentúry sa zväčša robia na vzorke 1 000 respondentov, niekedy ich však môže byť viac. Vlastnosti vybraných respondentov ako ich vek, bydlisko, vzdelanie a podobne, by mali odpovedať aktuálnemu rozloženiu všetkých voličov Slovenskej republiky. Štatisti, ktorí spracovávajú a vyhodnocujú získané údaje považujú práve takúto vzorku za dostatočne reprezentatívnu na to, aby dokázala reflektovať momentálny stav v spoločnosti.
V období parlamentných volieb sa stretávame aj s tým, že rôzni politici občas hovoria pri prieskumoch o takzvanej štatistickej chybe. Tá vzniká práve na základe toho, že prieskum je tvorený hlasmi niekoľkých respondentov a nie všetkých voličov. Rozsah tejto štatistickej chyby udáva, v akom intervale spoľahlivosti sa s 95% pravdepodobnosťou pohybuje hodnota volebných preferencií v prípade, že by sa prieskum realizoval na všetkých voličoch, a nie len na vybranej vzorke.
- Zjednodušene povedané, takáto chyba môže vo výsledku znamenať nepresnosť aj 1,5 percenta hlasov, čo pre niektoré strany znamená rozdiel toho, či sa ocitnú po voľbách v parlamente.
Agentúra Focus využíva na prieskum osobné dopytovanie sa respondentov a predkladá im zoznam strán. Agentúry AKO a Polis využívajú telefonické dopytovanie, teda respondenta vyzvú na spontánnu odpoveď, alebo mu prečítajú zoznam strán. Median robí svoje prieskumy kombinovanou formou, teda niektorých respondentov oslovuje telefonicky, s inými realizuje rozhovor osobne.
Existujú samozrejme aj kritici volebných prieskumov, ktorí tvrdia, že slúžia viac na ovplyvňovanie verejnej mienky, ako na reálne reflektovanie stavu v spoločnosti. Rozdiel medzi prieskumom a reálnym výsledkom volieb sa v prípade niektorých politických subjektov môže významne odlišovať. Na dôveryhodnosti prieskumov však pridáva aj fakt, že aj keď sa realizujú niekoľkými na sebe nezávislými agentúrami, ich výsledky sú v porovnaní veľmi podobné.
Zaujíma vás politika vo svete? Pozrite si preferencie strán v Českej republike
Volebná kalkulačka - koho voliť
Pri rozhodnutí koho voliť, by ste sa rozhodne nemali nechať ovplyvňovať prieskumami verejnej mienky, ale svoj hlas udeliť tej politickej strane, s ktorou sa najviac stotožňuje a ktorá vás najlepšie reprezentuje. Ak sa neviete pre konkrétnu stranu rozhodnúť, alebo nechcete tráviť dlhé hodiny študovaním volebných programov, môžete si pomôcť aj volebnou kalkulačkou.
Ide o dotazník, v ktorom odpovedáte na otázky týkajúce sa nášho štátu, zákonov, sociálnych problémov či vášho hodnotového rebríčka. Tvorcovia týchto volebných kalkulačiek následne porovnajú vaše odpovede s volebnými programami jednotlivých strán a vyhodnotia, s ktorými stranami majú vaše názory najväčšiu zhodu, a naopak, ktoré strany by vaše názory pravdepodobne nedokázali v parlamente reprezentovať.
Volebný systém - ako fungujú parlamentné voľby
Politická strana potrebuje pre úspech v parlamentných voľbách (zisk mandátov) minimálne 5 % hlasov voličov. To samozrejme platí v prípade, ak nekandiduje ako koalícia. Ale aj keď sa spojí viacero politických strán do jednej, neznamená to, že automaticky musí vo voľbách nastúpiť ako koaličná strana. Príkladom je hnutie OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, ktoré kandidovalo do volieb ako jedna politická strana.
Ak sa politické strany rozhodnú ísť do volieb ako dvoj- či trojstranová koalícia, na vstup do parlamentu potrebujú minimálne 7 %, štvorstranové a väčšie koalície dokonca 10 %. To sa stalo kameňom úrazu aj pre PS Spolu, ktorá v posledných voľbách kandidovala do parlamentu ako jediná koalícia. Aj keď vo voľbách získali tesných 6,96 percenta, na vstup do parlamentu to nestačilo.
V Slovenskom parlamente sedí 150 poslancov. Kreslá sú medzi politické strany prerozdelené na základe percentuálneho volebného úspechu. K zostaveniu väčšinovej vlády teda prípadná koalícia potrebuje aspoň 76 kresiel. Takzvaná ústavná väčšina, ktorá môže meniť aj ústavu SR, vyžaduje 90 poslancov.
Po voľbách môže nastať aj situácia, kedy víťaz parlamentných volieb nezostaví vládu, ak nemá dostatočný koaličný potenciál a teda nedokáže dať dokopy strany s dostatočným počtom poslancov. Takáto situácia u nás nastala aj v roku 2010, keď voľby vyhral SMER-SD, ale vládu zostavovala SDKÚ a premiérkou sa stala Iveta Radičová.
Volebný program politickej strany
Každý politický subjekt, či už politická strana, prezident, primátor, alebo starosta, predstavuje pred voľbami svoj volebný program, ktorý sa v prípade úspechu vo voľbách zaväzuje plniť. Volebné programy by mali obsahovať komplexné riešenia pre Slovenskú republiky, či už v oblasti podnikateľského prostredia, zdravotníctva, školstva, životného prostredia, sociálnych problémov či ďalších oblastí.
Ak sa v niektorých odborných problematikách strácate, môžete pre overenie kvality volebného programu využiť stanoviská rôznych slovenských inštitúcií, ktoré hodnotia volebné programy. Takou je napríklad aj Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS), ktorý napríklad aj pred poslednými parlamentnými voľbami priniesol hodnotenie volebných program z pohľadu zlepšenia kvality podnikateľského prostredia.
K volebným programom sa však zvyknú vyjadrovať aj mnohé ďalšie nezávislé inštitúcie, ako aj odborníci na špecifické oblasti.
Volebný obvod a voľby na Slovensku
Okrem parlamentných, či prezidentských volieb, máme na Slovensku aj voľby do Európskeho parlamentu, komunálne voľby a voľby do VÚC (Vyšších územných celkov). V komunálnych voľbách si volíme starostov a primátorov obcí a miest, rovnako aj poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev. Vo voľbách do VÚC si volíme predsedov, ako aj poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov.
Volebný obvod ohraničuje územie, v ktorom je v rámci volieb možné získať stanovený počet mandátov. Napríklad Bratislava je rozdelená do 17 volebných obvodov podľa jej mestských častí, v ktorých každý z týchto obvodov má stanovený počet poslancov vo svojom mestskom zastupiteľstve. Podobne sú rozdelené aj všetky kraje, najčastejšie podľa okresov, pričom každý z nich má vlastné sídlo volebného obvodu a rovnako aj určený počet poslancov vo svojom zastupiteľstve.
Výsledky parlamentných volieb 2020
V roku 2020 by si na jednoznačné víťazstvo OĽANO stavil asi len málokto. Nemusíme o tom dokonca ani len žartovať, keďže vďaka viacerým stávkovým kanceláriám skutočne môžete stávkovať na výsledky parlamentných volieb. Aj tento volebný výsledok potvrdzuje známy výrok, ktorý politici často používajú: "Bič plieska až na konci", a zároveň poukazuje na to, že skutočný výsledok volieb sa od volebných prieskumov môže značne odlišovať.
Voľby vyhrala strana OĽANO na čele s Igorom Matovičom, ktorý zároveň aj zostavil vládnu koalíciu so stranami Sme Rodina, SaS a Za ľudí. Voľby prebehli 29. februára 2020 a zúčastnilo sa 2 916 840 voličov, čo je 65,8 percenta z celkového počtu.
| Výsledky parlamentných volieb v roku 2020 | |||
| Názov strany | Výsledok | Počet voličov | Počet poslancov v parlamente |
| OĽANO | 25,02 % | 721 166 | 53 |
| SMER-SD | 18,29 % | 527 172 | 38 |
| Sme Rodina | 8,24 % | 237 531 | 17 |
| ĽSNS | 7,97 % | 229 660 | 17 |
| PS SPOLU* | 6,96 % | 200 780 | 0 |
| SaS | 6,22 % | 179 246 | 13 |
| Za ľudí | 5,77 % | 166 325 | 12 |
*Progresívne Slovensko a Spolu sa do parlamentu nedostali, keďže ako koalícia potrebovali minimálne 7 % hlasov.
FAQ - Najčastejšie otázky o prieskumoch verejnej mienky a volebných preferenciách
Prieskumy verejnej mienky by mali v ideálnom prípade odzrkadľovať aktuálne dianie, názory, sociálne, či politické cítenie v našej spoločnosti. Treba k nim však vždy pristupovať ako k informatívneho štatistickému údaju a určite by nemali ovplyvňovať váš názor na to, ktorú stranu sa rozhodnete voliť, či ktorej strane prejavovať vašu dôveru.
1️⃣ Čo je to volebné moratórium?
Moratórium na prieskumy pred voľbami je momentálne stanovené na 48 hodín pred konaním volieb. Počas volebného moratória je zakázane zverejňovať prieskumy, či viesť politickú kampaň.
2️⃣ Odkiaľ získavajú Markíza a Topky prieskumy volebných preferencií strán?
Prieskum verejnej mienky si môže od špecializovanej analytickej agentúry objednať aj súkromné, verejné, celoštátne, či verejnoprávne médium. Tieto prieskumy si rôzne televízie nechávajú vypracovať aj za účelom politických diskusií. Pre televíziu Markíza tento prieskum najčastejšie vypracováva agentúra Focus. Prieskumy verejnej mienky na Slovensku najčastejšie sprostredkovávajú aj agentúry AKO, Polis, či Median SK.
3️⃣ Kde si pozriem najaktuálnejšie preferencie politických strán?
Prieskumy politických strán vznikajú niekoľkokrát do roka od rôznych špecializovaných agentúr. Všetky najaktuálnejšie preferencie politických strán nájdete na jednom mieste na tomto odkaze.
4️⃣ Koľko poslancov je vo vláde v slovenskom parlamente?
V našom parlamente sedí vždy 150 poslancov. Kreslá si rozdelia všetky strany, ktoré sa po voľbách dostanú do parlamentu, podľa percentuálneho výsledku volieb. Rozloženie vlády po voľbách 2020 si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Komentáre
